Členka OZ Hroneko absolvovala expedíciu v Arktíde

Napísal: Monika Bartošová. Posted in Kalendár akcií

Nový Tekov, Levice – Patrícia Bátovská z Levíc, študentka na univerzite v Toulouse, bola členkou medzinárodnej posádky, ktorá sa vyplavila k Špicbergom. Na loď National Geographic ju vybrali spomedzi 5-tisíc záujemcov z celého sveta.

Náročné mesiace

Patrícia Bátovská, členka občianskeho združenia Hroneko, bola rodinou odmalička vedená k láske a rešpektu k prírode, čo neskôr vyústilo do prirodzeného záujmu o ekológiu a environmentálne otázky. O expedícii na arktický pól sa dozvedela na prednáške bývalého študenta francúzskej univerzity. Projekt pod vedením Roberta Swana, ktorý ako prvý pešo dosiahol oba póly, ju oslovil natoľko, že začala bojovať o miestenku na dobrodružnú cestu za poznaním klimatických zmien, keďže Arktída sa zohrieva dvakrát rýchlejšie ako ostatné časti Zeme. Prihláška na expedíciu za polárny kruh mala tri časti, pozostávala však najmä z esejí a motivačných listov, kde zisťovali, čo sa danému človeku v oblasti environmentalistiky podarilo dosiahnuť a ako je odhodlaný šíriť ďalej to, čo sa počas expedície naučí. „Ako posledné nasledovalo interview. Toto však ale nebolo ani zďaleka tak náročné ako zbieranie financií, ktoré nasledovalo. To bolo hádam doposiaľ najnáročnejších 9 mesiacov v mojom živote,“ približuje Patrícia. OZ Hroneko sa do financovania dôležitej expedície zapojilo tiež a Patrícii darovalo 1700€, z darov z 2%. Klimatické zmeny sa týkajú nás všetkých, financovanie takýchto projektov však nie je dostatočné.

Viac pre našu planétu

Hlavným cieľom expedície, na ktorej sa zúčastnili novinári, umelci, manažéri, start-upisti či študenti, bolo inšpirovať ľudí z celého sveta, aby robili viac pre našu planétu. Expedícia mala účastníkom poskytnúť potrebné znalosti, zručnosti a skúsenosti, aby motivovali aj ostatných vo svojich krajinách. Prvá zastávka posádky bola v Osle vyplnená prednáškami o aktuálnej klimatickej situácii, Parížskom dohovore, vodcovstve či kooperácii v tímoch. Prednášajúcimi neboli len vedúci expedície, ale aj niektorí z účastníkov – výskumníci, zakladatelia firiem a organizácií na ochranu prírody či učitelia. Arktickí bádatelia  spoznávali ekosystém, pozorovali živočíchov, absolvovali diskusie a mali priestor aj na simuláciu reálnych situácií a vypracovanie environmentálnych plánov, pretože podľa Parížskeho dohovoru musia krajiny takéto plány predložiť do roku 2020.

Medvede a veľryby

Študentka Patrícia hovorí, že okrem samotnej expedície sú pre ňu veľkým obohatením aj ľudia, ktorých mohla spoznať. Medzi nimi boli študenti rozbiehajúci zaujímavé projekty, či zástupcovia firiem pôsobiacich v oblasti environmentalistiky, keďže sama by si raz takú firmu chcela založiť. „Bol tam napríklad aj človek, ktorý inicioval každoročne organizovanú výzvu Earth Hour, kde ľudia, firmy a mestá po celom svete vypnú spoločne svetlá na jeden deň v roku a poukazujú tak na environmentálnu problematiku. Je veľmi inšpiratívne poznať človeka, čo dokázal vytvoriť niečo tak veľké,“ zamýšľa sa Patrícia a ďalej dodáva, že inšpiratívnym a pritom skromným človekom je aj samotný organizátor expedície Robert Swan. Silným momentom bolo pre mladú bádateľku samotné pozorovanie divokej prírody. Opisuje, že vtáky lietajúce súbežne s loďou boli niekedy takmer na dosah ruky. Na vlastné oči videla ľadového medveďa v jeho prirodzenom prostredí a zamýšľala sa nad tým, aký osud ho asi čaká. „Tiež sme mali možnosť pozorovať jeden veľmi ojedinelý druh veľryby, na ktorú niektorí biológovia na lodi čakali 32 rokov,“ hovorí o zážitkoch z expedície študentka Patrícia.

Celosvetová iniciatíva

To, čo sa Patrícia počas expedície naučila, bude šíriť ďalej prostredníctvom blogu a sociálnych sietí. V plánoch má organizovanie prezentácií na témy súvisiace s ochranou prírody s ukážkami možností, ktorými je možné Zemi pomôcť, pretože má dojem, že ľudia v danej oblasti veľa nerobia, lebo sú presvedčení, že to nemá zmysel. Účastníci expedície sa okrem iného dohodli aj na dvanásťmesačnom projekte – každý mesiac s novou výzvou. Napríklad v júli sa pripájajú k celosvetovej iniciatíve #plasticfreejuly (júl bez plastov). Snahu o splnenie výzvy zdieľajú na sociálnych sieťach pod heštegom #climateforce, čo je názov celého projektu.

Patrícia vníma globálne otepľovanie ako alarmujúce, napriek tomu si však myslí, že k situácii treba pristupovať optimisticky, s energiou a nádejou. Domnieva sa, že vízia s reálnou možnosťou niečo zmeniť, dokáže ľudí viac motivovať. „Sú oblasti, kde sa situácia lepší, ako je to napríklad s ozónovou dierou, ktorá sa začína zaceľovať. Tieto zmeny k lepšiemu by síce mohli byť trochu rýchlejšie, lebo niektoré regióny sveta už nemajú veľa času, no každopádne je dobré vedieť, že sme schopní situáciu zvrátiť, len treba zotrvať v tom, čo robíme dobre a robiť toho viac,“ vysvetľuje Patrícia a verí, že aktuálnu klimatickú situáciu ľudstvo dokáže zvládnuť.

Trochu menej pohodlia

Študentka a bádateľka Patrícia porovnáva taktiež postoj Slovákov a Francúzov k ekologickým problémom, avšak veľký rozdiel nevidí. „Záleží to len od jednotlivcov, v oboch krajinách sa nájdu zanietení ľudia. Ja mám dojem, že mnoho ľudí sa na túto tému pozerá bez špeciálneho záujmu, lebo ekologickejšie správanie by znamenalo zmenu v zabehnutom fungovaní a možno trochu menej pohodlia, na ktoré sme si už tak zvykli,“ dopĺňa Patrícia. Hovorí, že ani ona prirodzene nemá rada zmeny, ale ak má človek motiváciu alebo je istým spôsobom k zmene nútený, tak to dokáže. Pre niektorých je dôvodom apatie aj presvedčenie, že oni ako jednotlivci veľa nezmôžu a zodpovednosť je na štátoch a firmách. Patrícia hodnotí, že majú z určitého pohľadu pravdu, ale dodáva, že firmy sa budú vždy snažiť vyhovieť dopytu a preto, ak bude tlak zo strany konzumentov, budú aj oni ochotní niečo zmeniť. Čím ďalej, tým viac ľudí sa o problematiku zaujíma a prestáva im byť ľahostajná – ľudia sa zaujímajú o bezobalové obchody, používajú vlastné nádoby pri nákupe mäsa, syrov či obmedzujú používanie jednorazových plastových predmetov. Študentka Patrícia vidí nádej práve v takýchto činoch, ktoré nezostali len pri slovách.

Monika Bartošová

Foto: Patrícia Bátovská (archív), Trenton Branson

Stavanie mája

Napísal: Michal. Posted in Kalendár akcií

V Novom Tekove sa 30. apríla už tradične uskutočnil prvomájový retro sprievod. Akciu
zastrešilo občianske združenie Hroneko aj vďaka podpore obecnej dotácie. 7. ročník
prvomájových osláv sa niesol v znamení tradičnej hudby, dobových kostýmov či alegorických
vozov. Prvomájový sprievod prešiel naprieč dedinou až ku kultúrnemu domu, kde bol
postavený májový strom. V sprievode boli zastúpené všetky vekové kategórie, od detí, až po
generácie, ktoré majú oslavy tohto druhu vryté hlboko v pamäti. Príjemný večer pokračoval
posedením v kultúrnom dome spojenom s ochutnávkou chutného gulášu, občerstvením
a príjemnou hudbou v podaní skupiny Erb.

Tekovčania vyčistili chotár obce

Napísal: Michal. Posted in Kalendár akcií

Asi deväťdesiat Tekovčanov, dospelí, deti, členovia miestnych občianskych združení spojili svoje sily a vyzbierali odpadky v okolí rieky Hron, miestneho rybníka a ďalších verejných priestranstiev v obci.

Nový Tekov. Čierne skládky odpadu sú problém, s ktorým obce a mestá dlhodobo bojujú. Nelegálne hromadenie odpadu na verejných priestranstvách pôsobí negatívne, niektoré skládky môžu byť hrozbou pre zdravie, ale okrem toho majú aj finančný dopad na ich odstránenie. Obec Nový Tekov sa v spolupráci s občianskym združením Hroneko rozhodlo zorganizovať dobrovoľnícku brigádu, ktorej cieľom bolo čierne skladiská odstrániť a vyčistiť okolie obce, na ktorom sa po zimných mesiacoch hromadili vrecia odpadkov, plasty či stavebný materiál. Do spoločnej aktivity sa zapojilo približne deväťdesiat ľudí. V malých skupinách vyčistili okolie miestneho rybníka a rieky Hron či časť obce za záhradami rodinných domov. V mnohých prípadoch našli veci, ktoré sú dôkazom nezodpovedného prístupu ľudí k životnému prostrediu. Plastové fľaše, prepravky, vrecia, kvetináče či textilný odpad sú predmety, ktoré sa dajú ľahko vyseparovať. V okolí rieky Hron sa taktiež pomerne často vyskytujú pneumatiky, puklice z kolies áut, ale aj stavebný odpad.

Čierne skládky sú problémom, ktorý sa ťažko rieši a v súčasnosti neexistuje ani mechanizmus, ktorý by ich vytváranie obmedzil. Dobrou správou je, že združenia a rôzne iniciatívy o probléme informujú a svojím pozitívnym príkladom prispievajú k lepším a čistejším zajtrajškom. V Novom Tekove sa do podobných aktivít dlhodobo zapájajú vďaka svojim rodičom či súrodencom aj najmenšie deti, ktoré ruku k dielu priložili aj na poslednom spoločnom čistení obce. Viesť k zodpovednému životu tých najmenších je jeden zo spôsobov, ktorý nám môže pomôcť zabezpečiť lepšiu a čistejšiu budúcnosť.

Monika Bartošová

Odpady sa týkajú nás všetkých

Napísal: Michal. Posted in Kalendár akcií

Ako správne triediť odpady? Najmä o tom bola prednáška pod vedením odborníka Braňa Moňoka,
ktorú Občianske združenie Hroneko zorganizovalo z prostriedkov obecnej dotácie 24. októbra 2018
v kultúrnom dome. Zámerom bolo odborne a podrobne vysvetliť občanom, čo patrí, ale aj čo nepatrí
medzi plasty, papier, sklo, kovy, tetrapaky a bioodpad. Počas celej prednášky bola vedená aj vcelku
zaujímavá diskusia prítomných s prednášajúcim. Hroneko na prednáške predstavilo aj nový krátky
poučný film o dôležitosti správneho triedenia odpadov. Tento krátky film plánujeme v najbližšom
období šíriť na internete, ale aj distribuovať do domácností v obci. Chceme totiž nabudiť a naštartovať
ľudí, ale aj kompetentných, aby viac a správne triedili všetky zložky komunálneho odpadu a viac
pozornosti venovali celej odpadovej problematike.

Krátky dokumentárny film nájdete na https://youtu.be/ZxSWWaSg3bk.

Hroneko absolvovalo študijnú cestu v Slovinsku

Napísal: Michal. Posted in Kalendár akcií

Národná sieť rozvoja vidieka SR zorganizovali na začiatku septembra odbornú exkurziu v slovinských regiónoch. Exkurzia bola zameraná predovšetkým na problematiku rozvoja vidieka, prístupu LEADER, projekty spolupráce, ale aj vidiecky cestovný ruch a prezentáciu rozvojových projektov podporených z fondov Európskej Únie. Zúčastnili sa jej starostovia, členovia miestnych akčných skupín, ale aj združení. Za OZ Hroneko túto možnosť dostali Monika Bartošová a Anna Juhászová, ktoré počas štyroch dní absolvovali prehliadky príkladov dobrej praxe, inšpiratívnych projektov, ale zúčastnili sa aj odbornej konferencie v rámci medzinárodného Festivalu slovinských miestnych akčných skupín – Spoločne pre rozvoj vidieka.

Prvý deň exkurzie začal prehliadkou miestneho vinárstva a kostola v slovinskej obci Jeruzalem. Ide o obec, ktorá má len 43 obyvateľov, ale pýši sa dlhoročnou vinárskou tradíciou a kvalitnými odrodami. V oblasti Ljutomer študijná cesta pokračovala projektom v obci Križevci, kde bol vybudovaný multifunkčný park pre malých aj veľkých s možnosťou športového vyžitia, ale aj oddychových zón. Veržej je obec známa remeselným centrom ručných prác, najmä hrnčiarskej výroby. Na severe Slovinska sa taktiež nachádza aj dnes už, jediný veterný mlyn. Obec Žalec je v súčasnosti známa nielen pre Slovincov. Je to miesto, ktoré v posledných rokoch vo veľkom navštevujú aj zahraniční turisti. V roku 2016 tam totiž otvorili jedinú patentovanú pivnú fontánu na svete. Unikátne zariadenie sa nachádza v srdci mestského parku a cieľom projektu bolo najmä zachovanie tradície pestovania chmeľu v Sávskej doline. V tejto obci sídli taktiež múzeum chmeliarstva a pivovarníctva. Hlavnou témou odbornej konferencie bolo hodnotenie stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou. Ide o nástroj na zapájanie miestnych aktérov do rozhodovania o sociálnom, environmentálnom a ekonomickom rozvoji svojho územia. Po odborných prednáškach, panelovej diskusii a paralelnej práce v rámci dvoch tematických skupín, sa Festival slovinských MAS premiestnil do slovinských Álp. V rámci prehliadky príkladov dobrej praxe mala aj slovenská skupina možnosť vidieť ekofarmu s výrobou živočíšnych produktov, ale aj spracovania lokálneho ovocia, najmä jabĺk. Na úpätí hôr bola vďaka úspešnému projektu vybudovaná lanovka na Veliku Planinu, v okolí ktorej sa nachádzajú reštaurácie, ale aj ekologický kemp s horolezeckou stenou. Kamniška Bistrica je miesto kde pramení rieka, ale je známa aj výrobou tradičného horského syra, čo si mohli vyskúšať aj samotní účastníci exkurzie. Slovensko si ľudia zo zahraničia často zamieňajú so Slovinskom, čo Slováci občas prijímajú s rozhorčením. Krajina, ktorá je populačne menšia viac než o polovicu je však výborným príkladom toho, že pokiaľ sa zídu skupiny cieľavedomých a šikovných ľudí, je možné pracovať na veľkých projektov, zveľaďovať mestá, rozvíjať vidiek, ale aj žiť ekologicky.

OZ Hroneko

SE   logo njk program-mladez-v-akcii novy-tekov juventa 

Nadacia EPH  tekovska ekologicka

"Čistota a poriadok sú
u nás na prvom mieste"